Kúty (okres Senica)
| Kúty | |
| obec | |
 Kostol sv. Jozefa Pestúna
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Senica |
| Región | Záhorie |
| Vodné toky | Zelnický potok, Čársky potok, Kútsky náhon |
| Nadmorská výška | 156 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′33″S 17°01′15″V / 48,659167°S 17,020833°V |
| Rozloha | 27,16 km² (2 716 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 4 012 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 147,72 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1392 |
| Starosta | Branislav Vávra[3] (nezávislý) |
| PSČ | 908 01 (pošta Kúty 1) |
| ŠÚJ | 504513 |
| EČV (do r. 2022) | SE |
| Tel. predvoľba | +421-34 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kúty Nám. Radlinského 981 908 01 Kúty |
| E-mailová adresa | obec@kuty.sk |
| Telefón | 034/699 9611 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kúty | |
| Webová stránka: kuty.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Kúťan[4]
| |
Kúty sú obec na Slovensku v okrese Senica.
Polohopis[edit | edit source]
Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.
Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.
Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.
Dejiny[edit | edit source]
Z roku 1392 pocádza prvá zmienka o Kútoch vo forme Kuth, v roku 1498 sa objavuje v podobe Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.
Stredoveká osada bola súčasťou ostrokamenského panstva, neskôr patrila rodu Coborovcov. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V roku 1736 prechádza obec do majetku Habsburgovcov.
Obec bola v apríli 1945 vypálená počas oslobodzovacích bojov. Zhorelo 7 domov a 110 hospodárskych stavieb. Poškodený bol aj kostol.[5]
Kultúra a zaujímavosti[edit | edit source]
Pamiatky[edit | edit source]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1718-1726. V roku 1841 bola postavená veža. Obnovou prešiel v roku 1926, kedy bola realizovaná výmaľba interiéru. V roku 1945 bol kostol pri prechode frontu poškodený. Presbytérium kostola je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď kupolovou klenbou. Interiér kostola má pôdorys oválu. Nachádzajú sa tu dva bočné barokové oltáre z polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z doby vzniku kostola, krstiteľnica je klasicistická z druhej polovice 18. storočia.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou pokrytou škridlou.
-
Kostol sv. Jozefa Pestúna -
-
-
.jpg)
.jpg)
- Kaplnka sv. Anny, klasicistická stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s valbovou strechou z roku 1852. Stojí na mieste staršej barokovej stavby asi zo 17. storočia. Fasády sú členené lizénovými rámami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.[7]
- Pomník Andreja Radlinského, súsošie v nadživotnej veľkosti z roku 1930. Autorom súsošia je A. Kovačik.[8] Nachádza sa pred kostolom.
- Zvonica, murovaná stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1826. Fasády zvonice sú členené lizénami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené so šambránami.
-
Pomník A. Radlinského -
Zvonica -
-
Detail slnečných hodín
Osobnosti obce[edit | edit source]
Rodáci[edit | edit source]
- Pavol Palkovič (* 1930 - † 2009), teoretik drámy a literatúry.
- Jozef Mikuš (* 1934 - † 1997), stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie a jeden zo zakladateľov gorazdovskej tradície.
Pôsobili tu[edit | edit source]
- Andrej Ľudovít Radlinský (* 1817 - † 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha a spoluzakladateľ Matice slovenskej.
Referencie[edit | edit source]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kúťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 172.
- ↑ BKúty - Kostol sv. Jozefa Pestúna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kúty - Kaplnka sv. Anny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kúty. Pomník A. Radlinského [online]. Krížom.krážom. Dostupné online.
Pozri aj[edit | edit source]
Iné projekty[edit | edit source]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kúty (okres Senica)
